Úvod

Osídľovanie dnešného územia Miklušovského chotára spadá pravdepodobne do poveľkomoravského obdobia, azda do 11. - 12. storočia. Tento kraj potom postupne osídľovali ľudia, ktorí utekali pred nájazdami Tatárov. Pôvodní osídlenci, ktorí boli katolíkmi západného obradu, však toto územie opustili. V 13. storočí tu bol postavený chrám, ktorého podstatná časť stojí až dodnes. V druhej polovici 13. storočia toto územie už obývali prevažne katolíci východného obradu.

Najstaršie písomné správy o Miklušovciach sú z roku 1330. Na začiatku 14. storočia boli vo vlastníctve šľachticov z Drienova, ktorým ich kráľ Karol Róbert skonfiškoval a daroval šľachticom Druhgetovcovm, avšak nie na trvalo. Obec sa opäť stala majetkom kráľa a Žigmund ju v roku 1386 daroval drienovským šľachticom. Ani táto donácia nebola trvalá, už v roku 1391 Miklušovce daroval šľachticom zo Sečoviec, ktorým patrili aj v 1. polovici 15. storočia. Neskôr, ako majetkovej súčasti hradného panstva Richnava, boli ich vlastníkmi Zápoľskovci, Salmisovci, Groffovci.
Ďalší listinný doklad o obci je z roku 1480. V písomnostiach zo 14. - 16. storočia vyskytuje sa obec pravidelne pod maďarským názvom Mykloswagasa vo význame Miklušova Poruba. Maďarský názov zachoval skutočnosť, že sídlisko vybudovali usadlíci spolu so šoltýsom podľa zákupného práva.